Najbližšie podujatia

Fotogalérie

Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja

Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Horná Súča

a osád Dúbrava, Trnávka, Závrska, Vlčí Vrch, Krásny Dub

2007



obsah

I.       História_ 2

II.     Analýza súčasnej rozvojovej úrovne obce a jej rozvojových faktorov_ 3

1.    Prírodné, environmentálne a ekologické prostredie obce 4

A.     Zemepisná poloha obce 4

B.    Prírodný potenciál obce 5

2.    Obyvateľstvo_ 6

A.     Demografický vývoj obce 6

B.    Veková štruktúra obyvateľstva 7

C.    Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva 9

D.    Národnostná a náboženská štruktúra obyvateľstva 10

3.    Ekonomická štruktúra a ekonomický rozvoj obce 11

A.     Podnikateľská aktivita v obci 11

B.    Ekonomická aktivita obyvateľstva a nezamestnanosť 12

C.    Rozpočet obce, štruktúra majetku a cudzích zdrojov 16

4.    Sociálna infraštruktúra obce 18

A.     Domový a bytový fond_ 18

B.    Školstvo_ 24

C.    Zdravotná a sociálna starostlivosť 24

5.    Technická infraštruktúra obce 25

A.     Energetické siete 25

B.    Inžinierske siete 25

C.    Odpadové hospodárstvo_ 26

6.    Spoločenské A kultúrne aktivity v obci 27

A.     Spoločenský a kultúrny život v obci 27

7.    Cestovný ruch_ 28

III.    SWOT ANALÝZA OBCE Horná súča_ 29

IV.     rozvojová vízia obce_ 38

V.      Strategické ciele, priority a opatrenia_ 39

A.     Cieľ 1: Rozvoj ľudských zdrojov 40

B.    Cieľ 2: Racionálne využívanie prírodného potenciálu_ 42

C.    Cieľ 3: Dobudovanie  a rozvoj technickej infraštruktúry 43

D.    Cieľ 4: Dobudovanie a rozvoj sociálnej infraštruktúry 44

E.     Cieľ 5: Zabezpečenie ekonomickej stability samosprávy 45

 
    I.        História

 

Medzi Starohrozenkovským a Vlárskym priesmykom  sa od moravskoslovenského pomedzia smerom k Váhu rozprestiera svojrázna Súčanská dolina s obcami Horná a Dolná Súča. Obidve obce mali v počiatočnom období jedno spoločné územie, ktoré sa po čase rozdelilo na dve časti. Prvá písomná zmienka o Súči pochádza z r. 1208 z donačnej listiny, ktorou nitriansky župan Tomáš daroval časť chotára obce Skala nitrianskemu biskupovi. Pri popise hraničných medzí tejto pôdy sa zmieňujú aj o hraniciach „de Sucsa", t.j. Súča. Bohatší je záznam z 11.12.1244, kedy daroval kráľ Béla IV. pusté pole na poľskej hranici, kysuckú dolinu a pustatinu Súča Bohumírovi, synovi Soběslava, ktorý dal počas tatárskeho vpádu vystavať viac hradov a tým zachránil mnohých občanov od smrti. Dostal za to hodnosť vodcu považských Sikulov. Tohto všeobecne považujú za vystaviteľa hradu Súča na skalovrchu Krásina, z ktorého dnes už sotva môžeme nájsť stopy.

Znenie „Donačnej listiny Bélu IV. z r. 1244 v častiach týkajúcich sa Súče:

„My teda za jeho vernosť a zásluhy udeľujeme ako odmenu z našich majetkov istú pustú zem na hraniciach Poľska, ktorá je neobývaná, jemu a jeho potomkom do trvalého vlastníctva, a ešte druhú zem, zvanú Suczan, na hraniciach Moravy - Čiech, podobne neobývanú, tomuže kniežaťu Bogomírovi."

Obyvatelia územia sa venovali najmä pivovarníctvu. Pivo si varili poddaní spočiatku pre vlastnú spotrebu, no neskôr si zemepán v 17. storočí zriadil vlastné pivovary, a tak okolo r. 1640 okrem iných zriadil pivovar aj v Hornej Súči. Konkurencia panských pivovarov postupne zlikvidovala domáce varenie piva, v krčmách sa smelo predávať pivo len z panských pivovarov, a dokonca poddaným sa predpisovalo zakupovať určené množstvo piva pri rozličných príležitostiach, čím sa ich bremeno ešte zvyšovalo. Príjem z pivovarov dosiahol časom až polovicu všetkých príjmov panstva. Panstvo malo 4 pivovary: v Dubnici, Nemšovej, Turnej a v Hornej Súči.  Nemšovský pivovar bol v r. 1780 zrušený. Výroba piva bola ukončená približne v r. 1835-1840. Pivovary tvorili obyčajne 1 hospodársky celok s majerom, pálenicou a mlynom. Majer dodával jačmeň a okrem toho mal pivovar v mieste aj svoje chmelnice. Okrem pivovarníctva sa venovali páleniu liehu z raže. Pálenie malo panstvo vo vlastnej réžii len krátku dobu a čoskoro držali pálenice židovskí arendátori.

Horná Súča rástla rýchlo, tvorili sa nové kopanice, takže počtom obyvateľov predstihla aj Dolnú Súču. Počiatky osamostatňovania sa od Dolnej Súče môžeme datovať asi okolo r. 1700, čo bolo  podmienené hlavne hospodárskymi záujmami obce Horná Súča.

  II.        Analýza súčasnej rozvojovej úrovne obce a jej rozvojových faktorov

Rozvojová úroveň priestoru a teda i obce je ovplyvnená tromi základnými podmienkami:

  • disponibilitou rozvojového potenciálu,
  • schopnosťou využitia rozvojového potenciálu,
  • vonkajším prostredím, ktoré tvorí legislatíva, ekonomický rozvoj spoločnosti, disponibilita verejných zdrojov a systém ich prerozdeľovania.

Rozvojový potenciál obce tvorí jej územná a ekonomická priestorová štruktúra, ktorá je systemizovaná v týchto skupinách:

  • prírodné zdroje,
  • obyvateľstvo,
  • miestne hospodárstvo,
  • technická infraštruktúra,
  • sociálna infraštruktúra,
  • miestna samospráva s jej ekonomickými podmienkami.

Keďže jednotlivé podsystémy priestorovej štruktúry sú navzájom späté je ťažké určiť, ktorý z uvedených faktorov je najdôležitejší. Preto pri analýze rozvojových faktorov a rovnako pri ich prognózovaní je potrebné venovať dostatočnú pozornosť všetkým faktorom. Nevyváženosť rozvojových faktorov obmedzuje dynamiku rozvoja a je jednou z príčin rozvojovej diferenciácie medzi obcami a regiónmi.

1.    Prírodné, environmentálne a ekologické prostredie obce

  A.   Zemepisná poloha obce

Obec Horná Súča je vzdialená 18 km od krajského mesta Trenčína (cez Hrabovku 13 km).  Z hľadiska cestnej doprava cez obec vedie cesta III. triedy, spojnica k obci Dolná Súča a na druhej strane na obec Drietoma.

Z administratívneho hľadiska je obec začlenená do okresu Trenčín a Trenčianskeho  samosprávneho kraja.

Vzhľadom k tomu, že obec je otvorenou ekonomickou a sociálnou jednotkou s väzbami  na svoje okolie je dôležité, kde sa v tomto priestore nachádza.

Mapa 1:  Geografická poloha obce Horná Súča
mapa-hs.png


B.   Prírodný potenciál obce

Obec Horná Súča je súčasťou Bielych Karpát. Stred obce leží v nadmorskej výške 315 m. Severná a stredná časť územia Hornej Súče je odvodňovaná potokom Súčanky ako pravostranným prítokom Váhu. Menšia južná časť je odvodnená bezmenným potôčikom do riečky Drietomica. Najnižším bodom je údolie riečky Súčanky na východe -290 m nad morom. Najvyšším vrchom je Javorník s nadmorskou výškou 783 m. Hornatinový reliéf okrem neho dotvárajú Čerešienková 758 m, Fornáková 627 m, Chabová 750 m a Košáre 700 m. Horná Súča je charakteristická kopaničiarskym osídlením s piatimi kopanicami - Dúbrava, Závrská, Vlčí Vrch, Trnávka, Krásny Dub a tie menšími rozptýlenými usadlosťami. Výmera obce je 5382 ha.

Vegetačný kryt krajiny je tvorený lesmi a poľnohospodárskymi kultúrami, s lúčnymi spoločenstvami. Podľa lesného vegetačného stupňa patrí toto územie do bukového a dubovo-bukového pásma. Lesné porasty sú tvorené prevažne bukom, smrekom, dubom a smrekovcom opadavým. Pri potokoch rastú rôzne formy vŕb a jelša lepkavá. Krajina je dotváraná lúkami a pasienkami a tie sú často lemované živým plotom.

Územie má horskú klímu vo vrchovinovej časti chladnú a v údolnej časti mierne teplú. Ročný úhrn zrážok v horskej časti dosahuje 800-1000 mm v údolnej časti 600-800 mm. Priemerná teplota v júli je v horskej časti 12-16 °C/rok, v údolnej časti 17,5-19,5 °C/rok. Snehová pokrývka sa na severe a západe udrží 120-140 dní, na juhovýchode 100-120 dní.

Na geologickej stavbe územie Hornej Súče sa podieľajú druhohorné horniny bradlového pásma, pleogenné horniny flyšového pásma a pokryvné krartérne sedimenty. Územie má veľmi zložitú príkrovovú stavbu.

Územie Hornej Súče má pestrú flóru a faunu zodpovedajúcu geografickému pásmu a hospodárskej činnosti, ale vplyvom necitlivej premeny pestrej skladby podhorskej krajiny na veľkoplošné lány, stavby s veľkou koncentráciou dobytka, oplotkové hospodárenie, rekultivácie atď., mala negatívny dopad na krásu prírody a všetko čo v nej žije.

2.    Obyvateľstvo

A.   Demografický vývoj obce

Obec Horná Súča  patrí do kategórie veľkých obcí.  K 31.12.2006 žilo v obci 3 454 obyvateľov. Z tohto počtu je 1 752 mužov ( 50,7 %) a 1 702 žien (49,3 %).  Obyvateľstvo je jedným z rozhodujúcich faktorov vývoja a ďalšieho rozvoja obce.

Tabuľka 1: Vývoj počtu obyvateľov v obci v rokoch 2002-2006

Roky

2002

2003

2004

2005

2006

Stav k 31.12.

3523

3504

3503

3473

3454

Muži

1794

1783

1778

1764

1752

Ženy

1729

1721

1725

1709

1702

Zdroj: ŠÚ SR - KS Trenčín

Graf 1: Vývoj počtu obyvateľov v obci v rokoch 2002-2006
graf1.png

Tabuľka 2: Demografický vývoj v obci v rokoch 1994-2006

Roky

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

Narodení

59

39

41

38

45

44

36

36

33

27

31

40

39

Zomrelí

35

43

31

43

39

41

43

36

53

41

48

54

40

Demografické saldo

24

-4

10

-5

6

3

-7

0

-20

-14

-17

-14

-1

Prisťahovaní

21

21

16

22

29

37

27

27

24

24

42

23

42

Vysťahovaní

66

43

17

50

37

21

41

28

33

31

30

52

27

Migračné saldo

-45

-22

-1

-20

-8

16

-14

-1

-9

-7

12

-29

15

Zdroj: ŠÚ SR - KS Trenčín

Demografický vývoj i migrácia obyvateľstva v obci zobrazujú výraznú charakteristiku obecnej komunity. Za obdobie 1994-2006 má prirodzený prírastok a migračné saldo výrazne kolísavú tendenciu. Najvýraznejší pokles v počte obyvateľstva bol zaznamenaný v roku 2005, a to vplyvom zvýšenia počtu zomrelých a vysťahovaných občanov, čo odzrkadľuje demografické (-14) a migračné saldo (-29).

Graf 2: Migračné a demografické saldo obyvateľstva v obci
graf2.png
Demografický vývoj obec je aj indikátorom celkového súčasného sociálno-ekonomického vývoja v spoločnosti, výrazného zhoršenia sociálnej situácie mladých rodín, problematických možností riešenia bytového problému, ale najmä pracovných a existenčných podmienok. Migračný vývoj obyvateľstva zasa citlivo reaguje na pozitívne alebo negatívne signály, najmú v sociálno-ekonomickej oblasti.


B.   Veková štruktúra obyvateľstva

Demografický vývoj obyvateľstva sa odráža predovšetkým vo vekovej štruktúre obce. Všeobecným prejavom demografického vývoja obyvateľstva v obciach je nepriaznivá veková štruktúra z hľadiska  vekových kategórií. Vo vekovej štruktúre obyvateľov podľa údajov za rok 2001 obce Horná Súča prevládajú obyvatelia v produktívnom veku, ktorí tvoria viac ako 60% podiel z počtu obyvateľov, potom nasledujú obyvatelia tvoriaci predproduktívnu vekovú kategóriu (20%) a poproduktívna veková kategória s 19,35%. Výrazný rozdiel z predchádzajúcich rokov medzi predproduktívnou a poproduktívnou vekovou kategóriou sa ustálil v posledných rokoch predovšetkým vplyvom nárastu pôrodnosti v obci.

Index starnutia v obci dosahuje hodnotu 96,76, čo je ale v porovnaní s indexom starnutia SR  priaznivé, t.j.  na jedného mladého, predproduktívneho obyvateľa pripadá v obci 0,96 obyvateľa v poproduktívnom veku (dôchodcu). V roku 2001 bol priemerný vek obyvateľstva 36 rokov.

Veková štruktúra obyvateľstva obce podľa pohlavia je charakteristická pre vidiecku populáciu na Slovensku. Obnova generácie je síce pomalá, ale zabezpečujúca prirodzenú reprodukciu obyvateľstva v obci. V obci prevláda mužské zložka populácie.

Tabuľka 3: Veková štruktúra obyvateľstva obce Horná Súča

Veková kategória

1991

2001

Počet obyvateľov celkom

3674

3549

Predproduktívny  vek - muži (0-14)

454

362

%

24

20

Predproduktívny vek - ženy (0-14)

431

348

%

24,2

20

Produktívny vek - muži (15-59)

1170

1208

%

61,9

66,8

Produktívny vek - ženy (15-54)

891

944

%

49,9

54,2

Poproduktívny vek - muži (60+)

265

238

%

14

13,2

Poproduktívny  vek - ženy (55+)

463

449

%

25,9

25,8

Index starnutia

82,25

96,76

Priemerný vek u mužov

32,6

34,6

Priemerný vek u žien

35,6

37,4

Pozn.: Percentuálny podiel je osobitne vyjadrený pre mužov a ženy.

Zdroj: ŠÚ SR - KS Trenčín

Index starnutia = poproduktívny vek / predproduktívny vek

Graf 3: Veková štruktúra obyvateľstva v % v roku 2001
graf3.png
Graf 4: Vývoj vekovej štruktúry obyvateľstva v rokoch 1991-2001
graf4.png
 
C.    Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva

Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva dáva predpoklad k ekonomickému rozvoju obce, vytvára možnosti na trhu práce a ovplyvňuje hospodársku aktivitu obce, najmä záujem o samostatné podnikanie.

Vzdelanostná úroveň v obci v porovnaní s ukazovateľmi za SR je menej priaznivá. V obci je vysoký podiel občanov so základným a učňovským vzdelaním bez maturity (67,7%). V roku 2001 malo vysokoškolské vzdelanie 44 obyvateľov, a to predovšetkým univerzitného charakteru.  

V mužskej populácii obce prevláda vo vzdelanostnej štruktúre už spomínané učňovské vzdelanie bez maturity. Vysokoškolské vzdelanie dosiahlo 23 mužov. V ženskej populácii obce prevláda vo vzdelanostnej štruktúre základné vzdelanie a vysokoškolské vzdelanie  malo 21 žien.

Tabuľka 4: Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva obce Horná Súča  

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania

Muži

Ženy

Spolu v r.2001

Spolu

v r. 1991

Základné

466

637

1 103

1524

Učňovské (bez maturity)

816

484

1 300

949

Stredné odborné (bez maturity)

10

10

20

11

Úplné stredné učňovské (s maturitou)

13

13

26

18

Úplné stredné odborné (s maturitou)

76

176

252

225

Úplné stredné všeobecné

20

41

61

28

Vyššie

1

2

3

-

Vysokoškolské bakalárske

2

0

2

-

Vysokoškolské magisterské, inžinierske, doktorské

21

21

42

-

Vysokoškolské doktorandské

-

-

-

-

Vysokoškolské spolu

23

21

44

-

Vysokoškolské podľa zamerania:

 

 

 

 

- univerzitné

8

17

25

16

- technické

6

0

6

4

- ekonomické

5

3

8

2

- poľnohospodárske

4

1

5

7

- ostatné

-

-

-

4

Ostatní bez udania školského vzdelania

1

0

1

-

Ostatní bez školského vzdelania

1

2

3

1

Deti do 16 rokov

381

355

736

885

Zdroj: ŠÚ SR - KS Trenčín

Graf 5: Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva v obci Horná Súča

graf5.png

D.   Národnostná a náboženská štruktúra obyvateľstva

Obec Horná Súča je takmer  národnostne jednoliata, prevládajú občania so slovenskou národnosťou (97,46%). Okrem uvedeného v obci žijú obyvatelia maďarskej  (0,05%) a českej národnosti (0,78%).  

Z hľadiska náboženskej štruktúry obyvateľstva výrazne prevláda rímsko-katolícke vierovyznanie (96,9%), čo je prejavom dlhodobej cirkevnej tradície a  histórie obce. Veriacim Rímskokatolíckej cirkvi slúži kostol a farský úrad v ústredí obce, kostol na kopanici Dúbrava a kaplnka na Vlčom Vrchu.

Graf 6: Prehľad obyvateľstva obce podľa náboženské vyznania
graf6.png

3.    Ekonomická štruktúra a ekonomický rozvoj obce

Na ekonomickom rozvoji obce sa podieľajú viaceré podnikateľské subjekty pôsobiace na jej území. Podieľajú sa na vytváraní hrubého domáceho produktu, vytvárajú v regióne určitú úroveň zamestnanosti a tiež prispievajú k rozvoju obce prostredníctvom daňových platieb do obecnej pokladnice.

Obecná samospráva sa podieľa na ekonomickom rozvoji vytváraním podmienok pre podnikanie, predovšetkým prostredníctvom prenájmu obecného majetku,  poskytovania pozemkov a pod. Aj občania, ktorí sa združujú v  spoločenských a záujmových organizáciách, v kultúre a športe sa podieľajú nepriamo na rozvoji obce v ekonomickej oblasti.


A.   Podnikateľská aktivita v obci

Dôležitými faktormi pre ekonomický rozvoj obce sú taktiež podmienky pre rozvoj podnikania v obci a podnikateľské aktivity súkromného sektoru. Súkromné podnikanie sa v obci sústreďuje predovšetkým do činnosti fyzických osôb zameraných na podnikanie  v oblasti obchodu a  remeselníckych služieb.  Drobná remeselná výroba sa špecifikuje predovšetkým na údržbu, opravu motorových vozidiel a poľnohospodárskych strojov. Z podnikateľských subjektov obce sú najvýznamnejším zamestnávateľom spoločnosť  Agrosúča a.s.,  ktorá sa zaoberá predovšetkým poľnohospodárskou prvovýrobou a živnostník Jaroslav Zemanovič zaoberajúci sa aj pekárenskou výrobou.  

Celková podnikateľská aktivita v obci v porovnaní s priemernými ukazovateľmi rozvoja podnikania v SR je aj napriek uvedeným faktom slabšia. Väčšina obyvateľov predovšetkým trvale bývajúcich v obci, sa rozhoduje podnikať ako fyzické osoby na základe živnostenského povolenia, a to najmä z dôvodu straty zamestnania, využitia vzdelania a zručnosti v danom odbore a zamestnania rodinných príslušníkov a blízkych.

Tabuľka 5: Organizačná štruktúra hospodárstva v obci Horná Súča  v r. 2006

Názov ukazovateľa

2006

Subjekty vedené v Registri organizácií                          

101

Právnické subjekty spolu                                        

5

Podniky, z toho:                                                          

-

Obchodné spoločnosti                                            

-

Akciové spoločnosti                                             

2

Spol. s r.o.                                                    

3

Družstvá                                                         

-

Štátne podniky                                                   

-

Obecné podniky                                                  

-

Organizačné zložky zahraničných osôb                                           

-

Ostatné ziskovo orient. jednotky                                

-

Fyzické osoby nezapísané v obchodnom registri - spolu           

96

FO nezapísané v obchodnom registri - živnostníci     

95

FO nezapísané v obchodnom registri - slobodné povolania

-

FO nezapísané v obchodnom registri - samostatne hospodáriaci roľníci

1

Zdroj: OÚ Horná Súča

Graf 7: Štruktúra podnikateľských subjektov obce

graf7.png

B.   Ekonomická aktivita obyvateľstva a nezamestnanosť

Podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2001 bolo v obci Horná Súča evidovaných 3 549 obyvateľov. Z analýzy ekonomickej aktivity obyvateľstva vyplýva, že z celkového počtu 2 152 obyvateľov v produktívnom veku bolo ekonomicky aktívnych 

1 755 (81%) a z kategórie v obyvateľov  poproduktívnom veku 1,7%. Nezamestnaných bolo 19% obyvateľstva.

Priemerný ukazovateľ podielu ekonomicky aktívneho obyvateľstva v obci na celkovom počte obyvateľov sa za posledné roky pohybuje v intervale 75-80%, pričom vyšší podiel dosahujú muži, nižší ženy.

Z ekonomického hľadiska má pre ďalší rozvoj obce najväčší význam práve ekonomicky aktívna zložka obyvateľstva.

Tabuľka 6: Bývajúce obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa spoločenskej skupiny a podľa veku a pohlavia v roku 2001

 Vek Zamestnanec pracujúci za mzdu,
plat, iný druh odmeny
Členovia
Podnikatelia
Vypomá-
hajúci
v rodinnom
podniku
Ostatní
a
nezistení
Ekonomicky
aktívni
v štát.
podniku
v
súkr.
podniku
v poľ.
družstve
alebo inej
družst.
 org.

u iného
zamest-
návateľa

produk-
čných
družstiev
bez
zamest-
nancov
so
zamest-
nancami
spolu
z toho
robotníci
 15 - 19

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

   muži

1

8

0

1

0

0

0

0

20

30

9

   ženy

8

11

0

0

0

0

0

0

11

30

15

   spolu

9

19

0

1

0

0

0

0

31

60

24

 20 - 29

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

   muži

75

112

5

6

0

13

2

0

71

284

217

   ženy

75

137

3

3

0

2

2

0

61

283

163

   spolu

150

249

8

9

0

15

4

0

132

567

380

 30 - 39

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

   muži

102

83

10

5

0

23

10

0

54

287

222

   ženy

94

72

10

3

1

4

2

0

36

222

146

   spolu

196

155

20

8

1

27

12

0

90

509

368

 40 - 49

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

   muži

93

72

15

2

0

12

4

0

33

231

180

   ženy

87

52

11

0

0

4

1

0

14

169

114

   spolu

180

124

26

2

0

16

5

0

47

400

294

 50 - 54

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

   muži

30

31

7

0

0

3

0

1

11

83

65

   ženy

40

11

5

0

0

1

2

0

6

65

46

   spolu

70

42

12

0

0

4

2

1

17

148

111

 55 - 59

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

   muži

30

16

1

1

0

1

0

0

15

64

48

   ženy

4

2

0

0

0

0

0

0

1

7

3

   spolu

34

18

1

1

0

1

0

0

16

71

51

 Úhrn

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

   muži

331

322

38

15

0

52

16

1

204

979

741

   ženy

308

285

29

6

1

11

7

0

129

776

487

   spolu

639

607

67

21

1

63

23

1

333

1755

1 228

   v %

36,4

34,6

3,8

1,2

0,1

3,6

1,3

0,1

19

100

70

Zdroj: ŠÚ SR - KS Trenčín

Graf 8: Ekonomicky aktívne obyvateľstvo obce Horná Súča  v roku 2001 v %
graf8.png

Z odvetvovej štruktúry zamestnanosti obyvateľov obce vyplýva, že najviac obyvateľov nachádza svoje uplatnenie v priemysle, stavebníctve a v obV priemysle pracuje 480, v stavebníctve 191 a v obchode 183 obyvateľov. Viac ako 48% ekonomicky aktívnych obyvateľov odchádza za prácou mimo obec, do sídiel mimo regiónu, okresu i kraja.

Tabuľka 7:  Obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa pohlavia, dochádzky do zamestnania a podľa odvetvia hospodárstva

Odvetvie hospodárstva

Ekonomicky aktívne osoby

muži

ženy

Spolu v r. 2001

Spolu v r. 1991

 Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace služby

82

44

126

316

 Lesníctvo, ťažba dreva a pridružené služby

39

12

51

67

 Rybolov, chov rýb

-

-

-

-

 Ťažba nerastných surovín

3

0

3

-

 Priemyselná výroba

199

281

480

554

 Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody

17

0

17

-

 Stavebníctvo

190

1

191

335

 Veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových

 

 

 

-

 vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru

85

98

183

174

 Hotely a reštaurácie

15

37

52

-

 Doprava, skladovanie a spoje

43

20

63

77

 Peňažníctvo a poisťovníctvo

1

6

7

 

 Nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby,

 

 

 

 

 výskum a vývoj

14

28

42

 

 Verejná správa a obrana, povinné sociálne

 

 

 

 

 zabezpečenie

60

33

93

 

 Školstvo

7

62

69

84

 Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť

4

28

32

31

 Ostatné verejné, sociálne a osobné služby

19

8

27

64

 Súkromné domácnosti s domácim personálom

-

-

-

 

 Exteritoriálne organizácie a združenia

-

-

-

 

 EA bez udania odvetví

201

118

319

60

 Spolu

979

776

1755

-

Zdroj: ŠÚ SR - KS Trenčín

Graf 9: Ekonomicky aktívne obyvateľstva obce podľa pohlavia
graf09.png
Celkovú situáciu v ekonomickej aktivite obyvateľstva obce dokresľuje i stav nezamestnanosti. Údaje za posledné roky vykazujú znižujúci počet nezamestnaných v obci, pri v podstate negatívnom demografickom vývoji obyvateľstva a nepriaznivej vzdelanostnej štruktúre obyvateľstva. Medzi dlhodobo nezamestnaných patria predovšetkým obyvatelia s ukončeným základným vzdelaním a vyučením v odbore, ktorí hľadajú najťažšie  umiestnenie na trhu práce,  predovšetkým v skupine mužov.

Graf 10: Vývoj nezamestnanosti v % v r. 2001-2007
graf10.png

C.    Rozpočet obce, štruktúra majetku a cudzích zdrojov

Obecná samospráva môže ovplyvniť ekonomický rozvoj v obci viacerými spôsobmi:

  • finančnými zdrojmi, ktorými disponuje v príjmovej časti rozpočtu, v mimorozpočtových fondoch a ich racionálnym využívaním,
  • majetkom, ktorým disponuje a ktorý používa na zabezpečenie výkonu obecnej samosprávy,
  • vytváraním podmienok pre rozvoj podnikania v obci pre podnikateľské subjekty budovaním technickej infraštruktúry, využívaním regulačných ekonomických a iných nástrojov,
  • koordinačnou činnosťou, ktorou môže usmerňovať a ovplyvňovať podnikateľské aktivity a aj ostatných podnikateľských subjektov v obci a v jej okolí.


Priamo môže obec ovplyvňovať ekonomický rozvoj v obci prostredníctvom rozpočtu a využitia obecného majetku. Fiškálna decentralizácia prebiehajúca v ostatnom období spolu s postupným prenesením kompetencií na vyššie územné celky a obecné samosprávy výrazne zvyšujú zodpovednosť obecnej samosprávy a rozširujú oblasti, v ktorých môže obec plniť svoje úlohy.

 

Ročný rozpočet obce je základným finančným plánom, ktorý obec každoročne vypracováva a schvaľuje. V ročnom rozpočte vystupujú dve základné zložky a to ročné rozpočtové príjmy a ročné rozpočtové výdaje.

Príjmy rozpočtu obce sú rozdelené do viacerých položiek:

§  podielové dane - tvoria rozhodujúcu zložku príjmov obce, určujú podiel obce na daniach štátneho rozpočtu,

§  miestne dane a poplatky,

§  príjmy z využívania obecného majetku,

§  predaj obecného majetku,

§  dotácie,

§  bankové úvery.

Výdaje rozpočtu obce sa delia do položiek:

§  mzdy, odvody, dohody,

§  energie, vodné, stočné,

§  odvoz odpadu,

§  opravy a údržby,

§  pohonné hmoty,

§  kancelárske výdavky,

§  telefón, poštovné,

§  ostatné výdavky.

V rozpočte obce Hornú Súča došlo k niekoľkonásobnému nárastu rozpočtu obce na výdavkovej, ako aj na príjmovej strane. Výrazne saldo rozpočtu bolo zaznamenaná v roku 2003 vplyvom zníženia investícií do ekonomického, kultúrneho a spoločenského  rozvoja obce.

Tabuľka 9 : Obecný rozpočet v rokoch 1995-2005

Rozpočet obce

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

Príjmy (tis. Sk)

7488

8219

14600

10092

10392

9835

10935

21560

33427

56495

55691

Výdaje (tis. Sk)

6464

6694

14056

9486

9060

10064

10950

21560

32310

56495

55391

Saldo (tis. Sk)

1024

1525

544

606

1332

-229

-15

0

1117

0

300

Zdroj: OÚ Horná Súča

 

Graf 11: Vývoj obecného rozpočtu v r. 1995-2005



 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

4.    Sociálna infraštruktúra obce

 

Občianska vybavenosť, resp. sociálna infraštruktúra vytvára v obci podmienky pre kvalitu života obyvateľstva. Preto snaha a zámery  obce Horná Súča smerujú predovšetkým k rozvoju sociálnej infraštruktúry, aby mohla vytvárať kvalitnú spoločenskú, kultúrnu a obytnú funkciu.

 

A.   Domový a bytový fond

Domový a bytový fond obce ovplyvňuje priamo demografický vývoj obce. Kvalita bývania pôsobí ako základný faktor pre rozvoj obce a spolu s infraštruktúrou napĺňa obytnú funkciu obce.

V obci bol k 31.12. 2001 podľa výsledkov sčítania k 26.5. 2001 tento stav bytového  fondu:

§  807 trvale obývaných rodinných a bytových domov,

§  2 ostatné budovy.

 

Tabuľka 10: Domy, byty a ukazovatele bývania v obci Horná Súča  

Počet

Rodinné domy

Bytové domy

Ostatné budovy

Spolu v r. 2001

Spolu v r. 1991

 Domov spolu

1 049

8

4

1 061

1 012

 Trvale obývaných domov

799

8

2

809

857

 v %

98,8

1

0,2

100

100

 v tom vlastníctvo:

 

 

 

 

 

     štátu

2

1

0

3

12

     bytového družstva

0

2

0

2

2

     obce

0

1

1

2

-

     fyzickej osoby

776

0

0

776

843

     právnickej osoby

3

2

0

5

-

     ostatných

18

2

1

21

-

   s 1-2 nadzemnými podlažiami a nezistené

798

3

2

803

854

   s 3-4 nadzemnými podlažiami

1

5

0

6

3

   s 5+ nadzemnými podlažiami

-

-

-

-

-

 Ubytovacích zariadení bez bytu

-

-

-

-

-

 Neobývaných domov

250

0

2

252

155

   z toho: určených na rekreáciu

55

0

0

55

35

 Priemerný vek domu

41

28

69

41

38

 Bytov spolu

1 050

42

4

1 096

1 046

   v tom: trvale obývané

799

38

2

839

889

          v %

95,2

4,5

0,2

100

100

          z toho družstevné

0

8

0

8

-

          byty vo vlastníctve občana v bytovom    dome

0

16

0

16

-

          neobývané

251

4

2

257

157

          neobývané z dôvodu zmeny užívateľa

3

0

0

3

-

          neobývané, určené na rekreáciu

52

0

0

52

35

          neobývané, uvoľnené na prestavbu

11

0

0

11

-

    neobývané, nespôsobilé na bývanie

71

0

1

72

-

          neobývané po kolaudácii

12

0

0

12

-

          neobývané v pozostalostnom alebo súdnom  

          konaní 

15

0

0

15

-

          neobývané z iných dôvodov

85

4

1

90

-

          nezistené

2

0

0

2

-

Trvale obývané byty:

 

 

 

 

 

Materiál nosných múrov: kameň, tehly

626

7

1

634

662

                           drevo

7

0

0

7

6

                           nepálené tehly

119

0

0

119

188

                           ostatné a nezistené

47

31

1

79

33

Veľkosť bytu:  1 obytná miestnosť

42

0

0

42

193

                  2 izby

154

11

0

165

313

                  3 izby

303

25

2

330

243

                  4 izby

160

2

0

162

88

                  5+ izieb

140

0

0

140

52

 Bývajúcich osôb

3 363

170

9

3 542

3 672

 Počet CD

1 185

54

4

1 243

1 152

 Počet HD

879

38

4

921

1 104

 Obytné miestnosti

2 665

105

6

2 776

3 092

 Počet osôb na 1:  byt

4,21

4,47

4,5

4,22

4,13

                   obytné miestnosti

1,26

1,62

1,5

1,28

1,69

                   CD

2,84

3,15

2,25

2,85

3,19

                   HD

3,83

4,47

2,25

3,85

3,33

 Obytná plocha bytu v m2

43 001

1 692

77

44 770

36 081

 Celková plocha bytu v m2

66 925

2 595

123

69 643

57 463

 Priemerný počet:

 

 

 

 

 

     - m2 obytnej plochy na 1 byt

53,8

44,5

38,5

53,4

40,6

     - m2 celkovej plochy na 1 byt

83,8

68,3

61,5

83

64,6

     - m2 obytnej plochy na 1 osobu

12,8

10

8,6

12,6

9,8

     - obytných miestností na 1 byt

3,34

2,76

3

3,31

2,44

Zdroj: ŠÚ SR - KS Trenčín

 

Graf 12: Štruktúra domov v obci (členenie podľa obývané, neobývané, určené na rekreáciu)



 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Graf 13: Štruktúra bytových jednotiek v obci (členenie podľa obývané, neobývané)



Graf 14:  Členenie trvale obývaných bytov podľa  kategórií v % - rok 2001



 

 

Pozn. : Byty I. kategórie sú byty s ústredným (diaľkovým) vykurovaním a s úplným alebo čiastočným základným príslušenstvom. Do II. kategórie sú zahrnuté byty bez ústredného (diaľkového) vykurovania s úplným základným príslušenstvom alebo byty s ústredným vykurovaním bez základného príslušenstva. Do III. kategórie patria byty bez ústredného (diaľkového) vykurovania, ale len s kúpeľňou alebo len so splachovacím WC a v IV. kategórii sú byty bez ústredného (diaľkového) vykurovania a bez základného príslušenstva.

 

 

 

 

 

 

Graf 15: Veková štruktúra rodinných domov v roku 2001



         Tabuľka 11: Trvale obývané byty podľa druhu budovy, podľa obdobia výstavby a podľa kategórie bytu

Obdobie výstavby

Rodinné

domy

Bytové

domy

Ostatné

budovy

Dom. fond spolu v r. 2001

Dom. fond spolu v r. 1991

 I. Kategória

 

 

 

 

 

   - 1899 a nezistené

5

0

0

5

12

   1900 - 1919

6

0

0

6

4

   1920 - 1945

7

0

0

7

20

   1946 - 1970

146

7

0

153

188

   1971 - 1980

101

28

0

129

122

   1981 - 1990

94

0

0

94

95

   1991 - 2001

40

0

0

40

-

   spolu

399

35

0

434

441

   %

91,9

8,1

0

100

100

   % danej kategórie z celku

49,9

92,1

0

51,7

49,6

 II. Kategória

 

 

 

 

 

   - 1899 a nezistené

8

0

0

8

3

   1900 - 1919

5

0

0

5

4

   1920 - 1945

9

0

0

9

7

   1946 - 1970

84

0

0

84

35

   1971 - 1980

16

1

0

17

8

   1981 - 1990

6

0

0

6

3

   1991 - 2001

3

0

0

3

-

   spolu

131

1

0

132

60

   %

99,2

0,8

0

100

100

   % danej kategórie z celku

16,4

2,6

0

15,7

6,7

 III. Kategória

 

 

 

 

 

   - 1899 a nezistené

6

0

0

6

6

   1900 - 1919

3

0

0

3

15

   1920 - 1945

16

0

0

16

24

   1946 - 1970

32

0

0

32

56

   1971 - 1980

8

0

0

8

12

   1981 - 1990

1

0

0

1

-

   1991 - 2001

-

-

-

-

-

   spolu

66

0

0

66

113

   %

100

0

0

100

100

   % danej kategórie z celku

8,3

0

0

7,9

12,7

 IV. Kategória

 

 

 

 

 

    - 1899 a nezistené

49

0

0

49

42

   1900 - 1919

19

0

0

19

67

   1920 - 1945

42

0

2

44

65

   1946 - 1970

70

0

0

70

86

   1971 - 1980

16

2

0

18

11

   1981 - 1990

6

0

0

6

4

   1991 - 2001

1

0

0

1

-

   spolu

203

2

2

207

275

   %

98,1

1

1

100

100

   % danej kategórie z celku

25,4

5,3

100

24,7

30,9

 Úhrn

 

 

 

 

 

   - 1899 a nezistené

68

0

0

68

63

   1900 - 1919

33

0

0

33

90

   1920 - 1945

74

0

2

76

116

   1946 - 1970

332

7

0

339

365

   1971 - 1980

141

31

0

172

153

   1981 - 1990

107

0

0

107

102

   1991 - 2001

44

0

0

44

-

   spolu

799

38

2

839

889

   %

95,2

4,5

0,2

100

100

   Úhrn - z toho 1996 - 2001

19

0

0

19

31

Zdroj: ŠÚ SR - KS Trenčín

 

V období rokov 1981 - 2001 došlo ku spomaleniu bytovej výstavby a tento trend stále pretrváva. V tomto období sa postavilo iba 151 rodinných domov. Priemerný vek bytového fondu je aj napriek tejto skutočnosti  uspokojivý, najčastejšie sa vyskytuje priemerná veková kategória 41 rokov. Tento ukazovateľ potvrdzuje dobrý stav bytového fondu obce.

 

Tabuľka 12: Vybavenie trvale obývaných bytov v obci -  v r. 1991, 2001

Vybavenie

Počet v r. 1991

Počet v r. 2001

bytov

osôb v bytoch

bytov

osôb v bytoch

 Bytov spolu

889

3672

839

3 542

  z toho:

 

 

 

 

    s plynom zo siete

-

-

330

1 480

    s vodovodom

 

 

 

 

      v byte

733

3270

726

3 193

      mimo bytu

 

 

11

31

      bez vodovodu

 

 

61

175

      nezistené

156

402

41

143

    s kanalizáciou

 

 

 

 

      septik (žumpa)

703

3156

517

2 461

    so splachovacím záchodom

377

1849

495

2 372

    s kúpeľňou alebo sprchov.  kút.

592

2863

645

2 968

Zdroj: ŠÚ SR - KS Trenčín

 

Tabuľka 13: Spôsob vykurovania trvale obývaných budov - rok 1991, 2001

Vybavenie

Počet v r. 1991

Počet v r. 2001

bytov

osôb v bytoch

bytov

osôb v bytoch

 Ústredné kúrenie diaľkové

 

 

1

6

 Ústredné kúrenie lokálne

456

2257

437

2 077

       na pevné palivo

453

2244

214

1 024

       na plyn

 

 

213

1 007

       elektrické

 

 

4

14

 Etážové kúrenie

 

 

 

 

       na pevné palivo

1

6

46

200

       na plyn

 

 

70

299

       ostatné

 

 

3

4

 Kachle

 

 

 

 

       na pevné palivo

422

1379

187

616

       elektrické

1

5

2

12

       plynové

 

 

14

39

       ostatné

 

 

8

27

 Iné

9

25

71

262

 Spolu

889

3672

839

3 542

Zdroj: ŠÚ SR - KS Trenčín

 

Tabuľka 14: Vybavenie a rekreačné možnosti domácností - rok 1991, 2001

Vybavenie

Počet v r. 1991

Počet v r. 2001

bytov

osôb v bytoch

bytov

osôb v bytoch

 Samostatná chladnička

-

-

497

2 191

 Chladnička s mrazničkou

-

-

298

1 400

 Samostatná mraznička

149

771

251

1 193

 Automatická práčka

105

531

300

1 513

 Farebný televízor

190

955

539

2 534

 Telefón v byte

67

279

398

1 907

 Mobilný telefón

-

-

74

368

 Rekreačná chata, domček, chalupa

19

80

19

93

 Osobný automobil

250

1286

216

1 095

 Osobný počítač

-

-

26

136

 Osobný počítač s internetom

-

-

-

-

Zdroj: ŠÚ SR - KS Trenčín

 

Tabuľka 15:   Obývanosť trvale obývaných bytov

Počet osôb

v byte

Trvale obývané byty podľa veľkosti

1 izba

2 izby

3 izby

4 izby

5 + izieb

spolu

1

19

57

38

7

5

126

2

10

40

56

12

2

120

3

5

12

47

28

12

104

4

6

20

49

28

24

127

5

1

11

53

34

29

128

6

1

8

42

27

29

107

7+

0

17

45

26

39

127

spolu

42

165

330

162

140

839

%

5

19,7

39,3

19,3

16,7

100

Zdroj: ŠÚ SR - KS Trenčín

 

Väčšina bytových jednotiek má 1-2  nadzemné podlažia (803). Podľa počtu izieb a žijúcich  osôb v byte je úroveň bývania v obci výborná. Z uvedených štatistík z roku 2001 vyplývajú nasledovné závery o vybavenosti trvale obývaných bytov v obci:

§  726 bytov je zásobovaných vodou z vodovodu (69%),

§  517 domácností má septik (49%),

§  645 domácností má kúpeľňu alebo sprchovací kút (61%),

§  437 domácností má ústredné kúrenie (41%).

 

 

 

 

 

 

B.   Školstvo

V polovici 17. storočia gróf Ján Illesházy dal postaviť farský kostol a faru. Pri nej bola v roku 1771 založená farská škola, ktorú navštevovalo 60 detí. V roku 1845 z iniciatívy farára Michala Rešetku bola postavená nová budova školy, ktorú navštevovalo 295 detí.

Dnešná budova školy bola postavená a odovzdaná do užívania 30.1.1960, prístavba v roku 1986. Od 17.11.1995 bol základnej škole prepožičaný čestný názov ZŠ s MŠ Michala Rešetku Horná Súča. Cieľom tohto kroku boli zvýraznenie výnimočnosti osobnosti Michala Rešetku, pripomenutie jeho mimoriadnych zásluh o všestranný rozvoj obce, ale najmä školstva. Súčasťou školy je elokované pracovisko v osade Dúbrava. V súčasnosti má ZŠ v 15 triedach 358 žiakov.

V obci sa nachádza taktiež Materská škola s dlhoročnou tradíciou, ktorú v súčasnosti navštevuje 84 detí.

 

C.    Zdravotná a sociálna starostlivosť

Základná zdravotná starostlivosť občanov  je riešená priamo v ústredí obce Horná Súča, kde poskytujú svoje služby obyvateľom všeobecný, detský a zubný lekár. Ďalšie odborné a špecializované vyšetrenie poskytuje občanom Nemocnica s poliklinikou v Trenčíne.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

5.    Technická infraštruktúra obce

 

Technická infraštruktúra predstavuje veľmi dôležitý faktor pôsobiaci na ekonomický rozvoj obce. Vytvára podmienky pre kvalitné bývanie obyvateľstva, rozvoj podnikateľských aktivít v obci a okolí a poskytuje dôležité služby pre obyvateľov.

 

A.   Energetické siete

 

Elektrická energia

Prevádzkovateľom elektrickej siete v obci je Západoslovenská energetika, a.s.. Elektrické siete sú vybudované predovšetkým  pozdĺž miestnych komunikácií. Sú umiestnené vzdušným vedením na betónových stĺpoch. Súčasné vedenie je staré cca 20 rokov, ale napriek tomu je stav tohto vedenia dobrý.

 

Plynofikácia

Plynofikácia domácností bola zrealizovaná len v ústredí obce. Na kopaniciach Dúbrava, Závrska, Vlčí  Vrch, Trnávka a Krásny Dub nepredpokladáme zavedenie plynu z dôvodu ekonomickej neefektívnosti a nezáujmu občanov o tento druh služby.

 

B.   Inžinierske siete

Inžinierske siete vytvárajú základný predpoklad pre rozvoj podnikateľských aktivít v obci. Ide o finančne náročné investície, pre ktoré obec nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami. V obci nie sú inžinierke siete vybudované kompletne a v budúcnosti sa počíta s ich dobudovaním.

 

Vodovod a kanalizácia

Obec zabezpečuje pitnú vodu pre obyvateľov v ústredí obce a 60% časť obyvateľstva osád Závrska a Dúbrava. V krátkodobom horizonte uvažujeme s výstavbou miestneho vodovodu pre ostatné osady roztrúsené v chotári obce. 

Kanalizačná sieť v súčasnosti v obci neexistuje, preto jedným z našich prioritných zámerov je v blízkej budúcnosti vybudovať dažďovú a splaškovú kanalizáciu obce.   

 

Dopravné siete a dopravné systémy

Verejnú dopravnú sieť v obci zabezpečuje autobusová a cestná doprava. Autobusová doprava slúži k presunu do okresného mesta Trenčín cez pútnické miesto Skalka nad Váhom a cez obec Hrabovka. Intenzita autobusovej dopravy je na oba smery počas pracovných dní a víkendu postačujúca. Prípadné medzery v dopravnom poriadku obyvatelia riešia dopravou na vlastné náklady. Najväčším nedostatkom z hľadiska dopravnej siete je autobusovú spojenie s lazníckou časťou Dúbrava, kde intenzita spojov prebieha iba v 4 - hodinových intervaloch.

Cez územie obce prechádzajú najmä cesty III. triedy (osady Trnávka, Krásny Dub, Dúbrava), iba k osade Závrska je vybudovaná miestne komunikácia. O údržbu miestnych komunikácií sa stará obec Horná Súča, resp. obecný úrad. Aj napriek našej snahe je stav miestnych komunikácií podpriemerný, preto predpokladáme v budúcnosti nutnosť resp. potrebu investovať do opravy komunikácií a zimnej údržby.  

 

C.    Odpadové hospodárstvo

Separovaný zber odpadu obec Horná Súča realizuje krátkodobo v týchto kategóriách: sklo, papier, plasty, nebezpečný odpad, elektronický odpad a objemový odpad, ktorý sa odoberá 1 x za rok.  Hlavným odberateľov odpadu je Považská odpadová spoločnosť, a.s. Trenčín. 

Zároveň v nadväznosti na novozavedenú legislatívu súvisiacu s uskladňovaním a zhodnocovaním biologicky rozložiteľného odpadu (BRO) plánujeme v budúcnosti realizovať buď vybudovanie kompostovacieho zariadenia v réžii obce alebo budeme riešiť zhodnocovanie BRO individuálne v každej domácnosti prostredníctvom prenosných kompostovacích zariadení.  V súčasnosti už existuje na území našej obce kompostáreň prevádzkovaná Považskou odpadovou spoločnosťou a.s., ktorej služby sú pre nás vysoko nákladové a neefektívne.    

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

6.    Spoločenské A kultúrne aktivity v obci

 

 

A.   Spoločenský a kultúrny život v obci

V obci Horná Súča sa každoročne koná množstvo spoločenských a kultúrnych podujatí pre obyvateľov obce. Na organizácií spoločenského života sa podieľa aj obecná samospráva poskytovaním priestorov pre jednotlivé podujatia a taktiež   spolupodieľaním  na organizovaní kultúrnych podujatí.

S obcou Horná Súča je už tradične spájaná dobrá dychová hudba (Vlčovanka, Chabovienka, Horsus, Grand), ktorá spestruje kultúrny život obce. Okrem toho sa o spoločenský život obce starajú Zmiešaný spevácky zbor Hornosúčan, Detský folklórny súbor Čajka, folklórna skupina Kukulienka a divadelný súbor s tradíciou od roku 1919.

         Na spoločenskom dianí obce sa bezprostredne podieľajú aj nasledovné organizácie:

§  Dobrovoľný hasičský zbor  (DHZ) - založený v roku 1903,

§  Futbalový klub Horná Súča - zúčastňuje sa futbalových súťaží od r. 1962,

§  Jednota dôchodcov,

§  Zväz chovateľov poštových holubov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

7.    Cestovný ruch

 

Cestovný ruch je významným a nepopierateľným aspektom ekonomického rozvoja príslušného regiónu, pretože vytvára pracovné príležitosti  pre skupiny obyvateľov, zvyšuje príjmy, stimuluje kapitálové investície, vytvára príležitosti pre rozvoj malých a veľkých podnikov.

Obec Horná Súča sa nachádza v Bielych Karpatoch, v údolí riečky Súčanka. Táto lokalita  je charakteristická prekrásnou prírodou, ktorá poskytuje ideálne podmienky na celoročné aktivity cestovného ruchu. Celý kataster obce spadá do chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. V prírodnej rezervácii Debšín (9,61 ha) je bohatý výskyt prasličky obrovskej, v prírodnej rezervácii Horná Závrská (1,5 ha) je výskyt prameniskových mokradí a v prírodnej pamiatke Včelíny (1,29 ha) sú chránené oligotrofné trávnaté spoločenstvá. Najnižšie položené je jadro obce - 315 m n.m., najvyššiu polohu majú kopce Čerešienky - 758 m n.m. a Chabová - 751 m n.m.  Osobitný pôvab v krajinnom obraze obce dotvára kopaničiarske osídlenie s prvkami pôvodnej ľudovej architektúry a pestrosťou ľudových tradícií.

Vzhľadom na prírodné danosti sa obec bude v budúcnosti snažiť vytvoriť podmienky pre rozvoj cestovného ruchu v obci a okolí a umožní podnikateľským subjektom pôsobiacim v oblasti cestovného ruchu realizovať svoju činnosť v danej lokalite. Dôsledkom našich aktivít bude zvýšenie  ekonomického rozvoja obce, ktorý patrí medzi strategické ciele obecnej samosprávy.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

III.        SWOT ANALÝZA OBCE Horná súča

 

Swot analýza obce Horná Súča bola použitá ako metóda, ktorá vychádza:

ü  z analýzy doterajšieho vývoja,

ü  súčasného stavu obce s uvedením jeho silných stránok,

ü  súčasného stavu obce s uvedením jeho slabých stránok,

ü  jeho potenciálnych rozvojových zdrojov - príležitostí (šancí),

ü  jeho potenciálnych ohrození rozvojových zámerov - hrozieb (rizík).

Pre definovanie základných prvkov SWOT analýzy obce boli využité:

ü  poznatky z doterajšieho vývoja a súčasného stavu vybavenia obce,

ü  rozvojové zámery obce,

ü  strategické ciele, ich priority a opatrenia.

 

Silné stránky obce predstavujú potenciálne faktory ďalšieho rozvoja obce vo všetkých základných oblastiach. Vytvárajú východiskovú základňu pre stanovenie reálnych rozvojových cieľov.

 

Slabé stránky obce predstavujú limitujúce faktory rozvojových zámerov a oblastí, na ktoré treba sústrediť pozornosť orgánov samosprávy.

 

Príležitosti (šance) sú faktormi, ktoré umožňujú pri ich využití naplnenie rozvojových zámerov obce, ich reálnosť a urýchlenie. Poznanie reálnych príležitostí je východiskom stanovenia splniteľných rozvojových cieľov.

 

Ohrozenia (riziká) predstavujú skutočnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť resp. spomaliť realizáciu strategických cieľov rozvoja obce. Dôsledná analýza možností vzniku rizík na celospoločenskej i komunálnej úrovni predstavuje predovšetkým analýzu možností pri zabezpečovaní finančných zdrojov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poloha obce a väzba na vonkajšie okolie

 

 

Silné stránky

 

Slabé stránky

-      výhodná poloha obce vzhľadom na regionálne póly rozvoja,

-      blízkosť hlavného uzla regiónu - mesta Trenčín,

-      priaznivé podmienky obce pre rozvoj obytnej funkcie.

-      nejasné vlastnícke pomery k pozemkom,

-      katastrálne územie obce má horský charakter.

 

Príležitosti

 

Ohrozenia

-      využitie katastrálneho územia obce pre výstavbu bytovú, občiansku, spoločenskú i podnikateľskú.

-      možnosť využitia prírodného a vidieckeho prostredia na agroturistické aktivity a vidiecky cestovný ruch

-      nedostatok vlastných i verejných finančných zdrojov na financovanie projektov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Environmentálne a životné prostredie obce

 

 

Silné stránky

 

Slabé stránky

-      blízkosť prírodných prvkov a horského prostredia,

-      dostatok priestorov pre budovanie zón rekreácie a  oddychu,

-      dostatok spodnej vody.

-      všeobecný nezáujem znečisťovateľov na zlepšovaní ŽP a odstraňovaní príčin,

-      nedostatok obecných pozemkov a priestranstiev v obci. 

 

 

Príležitosti

 

Ohrozenia

-      využitie prírodného potenciálu na vytváranie rekreačných zón,

-      ekologické partnerstvo obce s ohrozovateľmi životného prostredia,

-      rozšírenie separovaného zberu odpadov a ich zhodnocovania, likvidácia divokých skládok,

-      zvýšiť vedomie obyvateľstva vo sfére ŽP.

-      ohrozovanie obce prašnosťou a znečisťovaním ovzdušia,

-      ohrozovanie čistoty spodných vôd žumpami pri rodinných domoch,

-      vytváranie divokých skládok odpadu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Technická infraštruktúra

 

 

Silné stránky

 

Slabé stránky

-      plynofikácia ústredia obce Horná Súča,

-      vybavenosť zásobovania ústredia obce pitnou vodou,

-      dostatočná frekvencia autobusových spojov,

-      dostatok priestorov pre bytovú výstavbu a subjekty podnikania,

-      osvetlenie obce, obecný rozhlas.

-      nevybudovaná kanalizácia obce,

-      nedobudovaný vodovod a plynofikácia na odľahlých kopaniciach,

-      nedostatočná obchodná sieť (predaj a rozmanitosť tovaru),

-      narušený povrch miestnych komunikácií a chodníkov v obci,

-      divoké skládky odpadu, separovaný zber.

 

Príležitosti

 

Ohrozenia

-      dobudovanie kanalizácie, vodovodu a plynofikácie  v celom katastri obce,

-      rekonštrukcia miestnych komunikácií, úpravy obecných verejných priestranstiev,

-      rekonštrukcia vodovodu

-      rekonštrukcia obecných budov.

-      nedostatok vlastných zdrojov, nepripravenosť projektov na získanie finančných zdrojov z fondov EÚ a SR,

-      narušovanie urbanistickej štruktúry a vzhľadu obce starými, najmä hospodárskymi budovami.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Sociálna (občianska) infraštruktúra

 

 

Silné stránky

 

Slabé stránky

-      dobrá úroveň bytovej vybavenosti obce s prevahou rodinných domov, s priaznivými perspektívami ďalšej bytovej výstavby,

-      vybavenosť obce školskými zariadeniami, zdravotným strediskom, kultúrnym domom,

-      nízky priemerný vek bytového fondu.

-      vysoká prevádzková nákladovosť objektov sociálnej infraštruktúry v pôsobnosti obce,

-      neexistujúce sociálne zariadenie pre starších občanov,

-      neúplný základný sortiment ponuky tovarov a služieb,

-      zhoršený technický stav obecných objektov, dlhodobé zanedbávanie ich údržby a opráv.

 

Príležitosti

 

Ohrozenia

-      príprava projektov, vybudovanie, prípadne rekonštrukcia komunitných centier obce (kultúrno-spoločenské, športové, obchodno-spoločenské),

-      pripravenosť pozemkov pre výstavbu bytovú, podnikateľskú i občiansku,

-      výstavba domova dôchodcov v budove ZŠ na Trnávke,

-      rozšírenie ponuky tovarov a služieb, skvalitneniu sortimentu a ponuky.

-      stav prípravy projektov pre jednotlivé zámery a nedostatok finančných zdrojov,

-      vysoký stupeň opotrebenia jednotlivých obecných objektov, potreba údržby, opráv, rekonštrukcií, ako aj zlepšenia vnútorného vybavenia,

-      potreba súhlasu vlastníkov starých, najmä hospodárskych budov s ich postupným odstraňovaním.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Demografický vývoj a ľudské zdroje

 

 

Silné stránky

 

Slabé stránky

-      jednotná národnostná a náboženská štruktúra obyvateľstva,

-      možnosť vzdelávania v obci i v meste Trenčín,

-      dopravné spojenie do zamestnania, škôl, na kultúrne, športové a iné podujatia,

-      predpoklady priaznivého demografického i migračného vývoja počtu obyvateľstva,

-      pomerne vysoká zamestnanosť v obci.

-      zhoršovanie vekovej štruktúry obyvateľstva (rasť počtu obyvateľov v poproduktívnom veku a pokles vo veku predproduktívnom),

-      nepriaznivá vzdelanostná štruktúra v obci (prevaha základného a učňovského vzdelania),

-      málo pracovných príležitostí priamo v obci.

 

Príležitosti

 

Ohrozenia

-      podpora bytovej výstavby, rast bytového fondu obce,

-      zvýšenie úrovne vzdelávania v obci,

-      vybudovanie športového areálu.

-      nepriaznivý ekonomický a sociálny vývoj v spoločnosti, ohrozené existenčné podmienky pre zabezpečenie rodiny,

-      nezamestnanosť, odchádzanie za prácou,

-      nepriaznivá veková a vzdelanostná štruktúra obyvateľstva (rast indexu starnutia).

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Záujmové združenia, kultúrne a spoločenské aktivity

 

 

Silné stránky

 

Slabé stránky

-      vybudované kultúrne objekty,

-      iniciatívny prístup organizátora Obec Horná Súča,  

-      dlhoročná tradícia dychovej hudby,

-      vytvorené podmienky pre aktivity dôchodcov,

-      dlhoročná tradícia v organizovaní kultúrnych, spoločenských a športových  podujatí.

-      schátralé kultúrne objekty obce,

-      neexistujúci športový areál,

-      nedostatočná zapojenosť podnikateľských subjektov na kultúrno-spoločenských akciách,

-      upadanie záujmu o tradičné obecné podujatia (športové, kultúrne, spoločenské).

 

Príležitosti

 

Ohrozenia

-      zapojenie všetkých vekových zložiek obyvateľstva na záujmových aktivitách,

-      poskytovanie obecných priestorov pre stretávanie a organizovanie kultúrnych podujatí,

-      pokračovanie v tradíciách obce v organizovaní  športových, kultúrnych a spoločenských podujatí.

-      nedostatok finančných zdrojov na splnenie spoločenských, kultúrnych a športových zámerov vo vytváraní podmienok,

-      stagnujúci, prípadne nepriaznivý demografický vývoj (veková štruktúra),  

-      slabší záujem, najmä mladších občanov o činnosť v záujmových združeniach v obci.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ekonomické podmienky a podnikateľské prostredie

 

 

Silné stránky

 

Slabé stránky

-      predpoklady rozvoja podnikania a rozširovania obchodu a služieb pre občanov v obci,

-      priaznivý podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva,

-      obecný majetok, možnosti jeho efektívnejšieho využitia, vrátane podnikania s ním.

-      potreba využívania verejných zdrojov (EÚ, SR),

-      nedostatok pripravených projektov pre žiadosti na dotácie zo štrukturálnych fondov EÚ,

-      vysoký stupeň opotrebenia obecného majetku.

                                         

Príležitosti

 

 

Ohrozenia

-      zvýšenie finančnej a daňovej sily obce,

-      priaznivé predpoklady pre čerpanie zo štrukturálnych fondov EÚ,

-      racionalizačné opatrenia a program úspory nákladov v samospráve a obecných budovách.  

-      nedostatok finančných prostriedkov na rozvoj obce,

-      neúspešné projekty na čerpanie finančných prostriedkov z rozpočtu SR a EÚ,

-      nepriaznivé vplyvy na životné prostredie obce,

-      celkový rast nákladov na činnosť samosprávy, najmä rast cien energií, služieb, nákladov na verejné účely obce a pod..

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Swot analýza silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození poskytla prehľad potenciálnych obmedzení i možností pri ďalšom rozvoji obce. Jej zhodnotenie umožnilo stanoviť nevyhnutné priority strategických cieľov v jednotlivých oblastiach a prijať opatrenia na zabezpečenie ich dosiahnutia. Analýza príležitostí a ohrození umožnila odhaliť doteraz nevyužité šance a súčasne definovať riziká, s ktorými sa samospráva môže v ďalšom období stretnúť.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 IV.        rozvojová vízia obce

 

Rozvojová vízia obce predstavuje takmer zidealizované predstavy obyvateľov obce i manažmentu obecnej samosprávy o tom, ako by obec v dlhodobom horizonte mala vyzerať, ako by mali jej obyvatelia v nej žiť, ako by sa mali v obci cítiť, akú kvalitu života by im obec mala v budúcnosti ponúknuť. Je to vízia predovšetkým pre ekonomicky aktívnu a mladú generáciu obce, ale i vízia pre pokojný a zabezpečený život občanov v poproduktívnom veku.

Predstava alebo rozvojová vízia obce je prvým krokom pre stanovenie žiadaných rozvojových potrieb a vo vecnej rovine slúži na stanovenie dlhodobých i krátkodobých cieľov, priorít a opatrení, ktoré sa v dlhodobom programovom dokumente obce ďalej rozpracovávajú do konkrétnej vecnej podoby.

Vízia obce vychádza z predstáv obyvateľov vyslovených v ankete, na verejných zhromaždeniach občanov i pri iných príležitostiach a aj zo zámerov obecnej samosprávy a jej volených predstaviteľov.

 

Obec Horná Súča má potenciálne predpoklady byť pre svojich občanov miestom pre pokojné bývanie, v zdravom a čistom prostredí. Vízia bude pokračovaním kresťanských a rodinných tradícií v rozvoji a živote obce. Cieľom je postupné využitie prírodného potenciálu obce so zabezpečením jej ekologickej stability, vybudovanie obce urbanisticky usporiadanej, zabezpečenej bytovou a občianskou vybavenosťou, s potrebnou technickou a sociálnou infraštruktúrou. Naplnenie cieľovej rozvojovej vízie by malo priniesť nové možnosti pre rozvoj podnikania, vznik pracovných príležitostí v obci a jej okolí, priaznivé podmienky pre materiálne zabezpečený a duchovne bohatý život. Obec by mala poskytovať svojim obyvateľom priaznivé podmienky pre vzdelanie, záujmové, kultúrne, športové a iné vyžitie, ako aj možnosti oddychu a rekreácie, pri primeranom zdravotnom a sociálnom zabezpečení. Neoddeliteľnou súčasťou rozvojovej vízie obce je i vybudovanie občianskej spoločnosti na princípoch spolužitia aktivity a solidarity, s dobrými medziľudskými vzťahmi.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

   V.        Strategické ciele, priority a opatrenia

 

Naplnenie dlhodobej vízie rozvoja obce Horná Súča vedie cez stanovenie a plnenie strategických cieľov rozvoja obce, ich priorít a opatrení. Tieto boli stanovené predovšetkým na základe problémov, ich príčin a dôsledkov v súčasnom stave obce.

Pre naplnenie dlhodobej vízie boli v PHSR obce Horná Súča stanovené nasledovné strategické ciele:

 

Schéma strategických cieľov PHSR obce Horná Súča: 

Strategický cieľ č.1

 

 

Strategický cieľ č.2

Strategický cieľ č.3

Strategický cieľ č.4

Strategický cieľ č.5

Rozvoj ľudských zdrojov

Racionálne využívanie prírodného potenciálu

Dobudovanie  a rozvoj technickej infraštruktúry

Dobudovanie a rozvoj sociálnej infraštruktúry

Zabezpečenie ekonomickej stability samosprávy

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Základným predpokladom pre splnenie stanovených cieľov je získanie potrebných finančných zdrojov. Ide najmä o financie z verejných fondov, resp. z fondov Európskej únie. Ďalším predpokladom pre úspešné splnenie strategických cieľov je dôsledné vypracovanie a predkladanie programových zámerov a zdôvodnených žiadostí o pridelenie finančných prostriedkov na príslušné inštitúcie.

 

A.   Cieľ 1: Rozvoj ľudských zdrojov  

 

Priorita 1: Podpora priaznivého demografického vývoja v obci

 

Opatrenie 1.1: Podpora všetkých foriem bytovej výstavby, pomoc pri stavebnom konaní, najmä mladým rodinám

Opatrenie 1.2: Zvyšovanie úrovne občianskej vybavenosti obce pre vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, obchod, služby, kultúrne a športové vyžitie obyvateľov

Opatrenie 1.3: Zabezpečovanie potrebnej občianskej vybavenosti a zvyšovanie úrovne výchovno-vzdelávacej práce predškolských a školských zariadení v obci

Opatrenie 1.4: Vybudovanie domova dôchodcov v budove nevyužívanej ZŠ na Trnávke

Opatrenie 1.5: Vytváranie podmienok a príťažlivosti prostredia obce pre záujemcov o prisťahovanie do obce a trvalý pobyt v nej

 

Priorita 2: Zlepšovanie podmienok pre  činnosť predškolských a školských zariadení v obci

 

Opatrenie 2.1: Zabezpečovanie potrebnej vybavenosti a zvyšovanie úrovne výchovno-vzdelávacej práce predškolských a školských zariadení v obci

Opatrenie 2.2: Vytváranie podmienok a rozvoj mimoškolskej záujmovej činnosti žiakov

Opatrenie 2.3: Príprava projektovej dokumentácie, získanie stavebného povolenia k vybudovaniu športovej haly a športového areálu obce

 

Priorita 3: Zlepšovanie podmienok pre ekonomickú aktivitu obyvateľov, rozvoj podnikania

 

Opatrenie 3.1: Rozšírenie trhu práce spoluprácou s investormi v okolí obce

Opatrenia 3.2: Podpora podnikania v obci a v blízkom okolí

 

Priorita 4: Vytváranie podmienok a podpora činnosti záujmových spolkov a občianskych združení, rozvíjanie kultúrnych, športových a spoločenských tradícií v obci

 

Opatrenie 4.1: Vytváranie priestorových podmienok pre klubovú činnosť záujmových združení a spolkov obyvateľov obce

Opatrenie 4.2: Udržiavanie a rozvoj kultúrnych, športových a iných dlhodobých tradícií obce, ich propagácia, podpora a pomoc organizátorom

 

Financovanie:

§     štátny rozpočet,

§     rozpočet obce,

§     európske fondy,

§     súkromné zdroje.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

B.   Cieľ 2: Racionálne využívanie prírodného potenciálu

 

Priorita 1: Formovanie obrazu krajiny, priestorové a funkčné usporiadanie územia obce

 

Opatrenie 1.1: Usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom obce, hospodársko - technická úprava pozemkov a ich sceľovanie za účelom ich využitia pre výstavbu

Opatrenie 1.2: Stanovenie záväzných regulatívov na ochranu životného prostredia, zákona o pôde a jej ochrane, pri využívaní územia obce

 

Priorita 2: Environmentálna zabezpečenosť a ekologická stabilita územia obce a okolia, zdravé životné prostredie

 

Opatrenie 2.1: Sledovanie vplyvov na životné prostredie

Opatrenie 2.2: Stanovenie záväzných regulatívov ochrany životného prostredia a sankčných opatrení pri ich nedodržaní

 

Priorita 3: Odpadové hospodárstvo obce

 

Opatrenie 3.1: Rozšírenie separovaného zberu domového odpadu a jeho zhodnocovania

Opatrenie 3.2: Likvidácia veľkého komunálneho odpadu v obci, zamedzenie a sankcionovanie vzniku divokých skládok

 

Financovanie:

§     štátny rozpočet,

§     rozpočet obce,

§     európske fondy,

§     súkromné zdroje.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

C.    Cieľ 3: Dobudovanie  a rozvoj technickej infraštruktúry

 

Priorita 1: Vybudovanie kanalizácie vo všetkých častiach obce

 

Opatrenia 1.1: Príprava a vypracovanie projektovej dokumentácie na dobudovanie vodovodu v odľahlých osadách, plynofikácie a kanalizácie vo všetkých uliciach obce Horná Súča

 

Priorita 2: Príprava a budovanie inžinierskych sietí obce pre budúcu bytovú a podnikateľskú výstavbu

 

Opatrenie 2.1: Príprava projektov a budovanie inžinierskych sietí pre bytovú a občiansku výstavbu v obci

Opatrenie 2.2: Stanovenie regulatívov postupu pri budovaní inžinierskych sietí pre objekty podnikateľských zámerov na území obce

Opatrenie 2.3: Výstavba nových vetiev a prípojok inžinierskych sietí v zmysle potrieb novej bytovej a priemyselnej výstavby

 

Priorita 3: Výstavba, rekonštrukcia, opravy a údržba obecných komunikácií, ulíc a chodníkov

 

Opatrenie 3.1: Zabezpečenie dobrého stavu miestnych cestných komunikácií a  natiahnutie nového koberca po celej dĺžke miestnych komunikácií

Opatrenie 3.2: Rekonštrukcia a dobudovanie obecných chodníkov

Opatrenie 3.3: Obnova technologického vybavenia na letnú a zimnú údržbu miestnych komunikácií

Opatrenie 3.4: Vybudovanie a rekonštrukcia autobusových zastávok v obci

Opatrenie 3.5: Udržiavanie a doplnenie dopravného a orientačného značenia popri komunikáciách

 

Financovanie:

§     štátny rozpočet,

§     rozpočet obce,

§     európske fondy,

§     súkromný sektor.

 

 

 

D.   Cieľ 4: Dobudovanie a rozvoj sociálnej infraštruktúry

 

Priorita 1: Nová výstavba a rekonštrukcia bytového fondu obce

 

Opatrenie 1.1: Podpora individuálnej a spoločnej bytovej výstavby

Opatrenie 1.2: Vytváranie podmienok k dobudovaniu nájomných a sociálnych bytov v obci predovšetkým pre mladé rodiny

 

Priorita 2: Výstavba a doplnenie občianskej vybavenosti v obci

 

Opatrenie 2.1: Projekt a vybudovanie detského ihriska a športového areálu

Opatrenie 2.2: Projekt a vybudovanie telocvične pri základnej škole v obci

Opatrenie 2.3: Projekt a vybudovanie sociálneho zariadenia pre starších občanov

 

Priorita 3: Odstránenie neobývaných, starých a nevyhovujúcich stavieb, najmä hospodárskych budov v obci

 

Opatrenie 3.1: Monitoring neobývaných, starých a nevyhovujúcich stavieb a dohoda s vlastníkmi o ich odstránení

 

Priorita 4: Rozvoj obchodu a služieb (sortiment a kvalita)

 

Opatrenie 4.1: Zhodnotenie stavu obchodnej siete a vypracovanie projektu rozvoja z hľadiska  rozšírenie sortimentu a zvýšenia kvality

Opatrenie 4.2: Zhodnotenie stavu siete služieb v obci a vypracovanie návrhov rozvoja z hľadiska rozšírenia ponuky

 

Financovanie:

§     štátny rozpočet,

§     rozpočet obce,

§     európske fondy,

§     súkromné zdroje.

 

 

 

 

 

 

 

E.    Cieľ 5: Zabezpečenie ekonomickej stability samosprávy

 

Priorita 1: Efektívne využívanie rozpočtových zdrojov obce

 

Opatrenie 1.1: Znižovanie nákladov na výkon obecnej samosprávy, úsporné režimy nákladov

Opatrenie 1.2: Úsporný režim odberu energií v obecných objektoch

 

Priorita 2: Využívanie verejných zdrojov Európskej únie a SR

 

Opatrenie 2.1: Príprava obce na vypracovanie projektov a predkladania žiadostí na dotácie zo štrukturálnych fondov Európskej únie

Opatrenie 2.2: Príprava obce na vypracovanie projektov a predkladanie žiadostí na dotácie zo štátnych fondov SR

 

Priorita 3: Manažment využívania obecného majetku

 

Opatrenie 3.1: Projekt využívania obecného majetku (prevádzkovanie, prenájom, odpredaj)

Opatrenie 3.2: Rekonštrukcia a modernizácia obecných objektov a ich vybavenia

 

Financovanie:

§     štátny rozpočet,

§     rozpočet obce,

§     európske fondy,

§     súkromné zdroje.

 

 

 

 

© 2018 Horná Súča. Všetky práva vyhradené. Prevádzkované ako eGov-Web spoločnosti ARS NOVA s.r.o.